Ráno svitá, spomedzi kvapky rosi a chmáry hmly
nepočujem šum stromov a nič nevidím.
Na bielej poduške chúlim sa s plačom a pozerám do maminých modrých očí.
A čakám kým ku mne ten veľký divný svet vykročí.
Hmla pomaly rozpadá sa na obláčiky
Moje rúčky stávajú sa rukami mocnými
So slzami rátam stotiny keď si uvedomujem
Že už nie som to bábo v kolíske
Komentáre